Štátny prevrat v Bulharsku (1934)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Štátny prevrat v Bulharsku vyprovokovala skupina intelektuálov z politického krúžku Zvon (po bulharsky: Звено) 19. mája 1934 v Sofii.[1]
Príčiny vypuknutia prevratu
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto období sa Bulharsko nachádzalo v takmer úplnej zahraničnopolitickej izolácii, obklopené krajinami Balkánskeho zväzu (po bulharsky: Балканска антанта). Jeho politika sa obmedzila na pokusy o záchranu bulharských menšín v cudzine, pokusy obísť klauzuly Trianonskej zmluvy v otázke armády a reparácií a výzvy na mierovú revíziu tejto zmluvy. Podobná bola aj politika vládnutia Národného bloku (1931 - 1934), počas ktorého však do spoločnosti vrátil rad prejavov partizánstva a korupcie.
Výsledok prevratu
[upraviť | upraviť zdroj]Bola ustanovená autoritatívna vláda ovplyvnena talianskym fašizmom, ktorej ministerský predsedom sa stal Kimon Georgiev člen politického krúžku. Strany a národoosloboditeľské organizácie boli vyhlásené za protizákonné, pričom dokonca Ivan Michajlov, líder vplyvnej VMRO, ktorá do tejto chvíle prakticky vládla Macedónsku, bol prinútený hľadať útočisko v Turecku. Devätnástomájovci mali ambiciózny reformný program, ale nakoniec boli odsunutí šikovnými manévrami cára Borisa III., ktorý začal praktizovať nestranícky autoritatívny režim vládnutia.
- ↑ Meziválečné období - Dějiny [online]. www.dejiny.cz, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.